Séria – Odevný a textilný priemysel na Slovensku: dovoz z východu (2)

Minulý týždeň sme Vám predstavili sériu o odevnom priemysle na Slovensku, ktorá sa venuje jeho minulosti, súčasnému stavu a vyhliadke do budúcnosti. Dnes tu máme druhú časť série, ktorá je zameraná na dovoz z východu a teda na konkurenciu pre slovenských výrobcov.

Dovoz oblečenia z krajín Východnej Ázie

Čoraz viac populárnym trendom je dovážanie textilu z Východnej Ázie. Príčiny sú rôzne – oblečenie je lacnejšie, má veľa variánt a designov a predáva sa v obchodných centrách, kde nakupuje najväčšie množstvo ľudí. Poznáte ale odvrátenú stranu východoázijského biznisu?

Sociálny aspekt

Ľudské práva sú často nedodržiavaný faktor, čo môžeme vidieť aj v textilnom a odevnom priemysle. Tým, že je dopyt po lacnom oblečení čoraz väčší a ekonomická situácia v slovenských rodinách čoraz horšia, nezamýšľame sa nad tým, v akých podmienkach dané oblečenie vznikalo. Touto nevedomosťou sa dostávame do akéhosi začarovaného kruhu, kedy si neudržateľné oblečenie stále nakupujeme a situácia sa nijako nerieši, len sa stále opakuje. V nasledujúcich riadkoch sa bližšie pozrieme na to, z akých sociálnych podmienok si textílie z Ázie kupujeme.

Plat šičiek

Množstvo firiem orientuje svoju výrobu najmä na krajiny, kde nie sú veľké nároky od zamestnancov na platobné podmienky. Lacná pracovná sila je lákavá nielen pre jednu firmu. Také tričko v obchodnom reťazci si kúpite možno za 15 eur. Niekedy aj oveľa menej. Šička, ktorá ho však ušila, z neho dostane províziu len 3 % (cca 45 centov). V priemere pracovníčky za mesiac dostanú zaplatené okolo 40 eur. Platobné podmienky sa môžu líšiť, záleží, ktorú krajinu Ázie berieme do úvahy. Veľké módne značky sa však najviac orientujú už nielen na Čínu, ale predovšetkým na krajiny, ako je Vietnam, Bangladéš či Kambodža. Nielen Ázie sa týkajú tieto problémy, ďalšou krajinou v zozname lacných pracovných síl je aj Etiópia v Afrike, kde zamestnanci dostávajú približne 25 eur na mesiac.

POZOR: Pri téme dovozu textilných produktov zo zahraničia nehovoríme len o oblečení, môže ísť aj o látkové autopoťahy, závesy, luxusné kabelky alebo dokonca len samostatné látky.

Pracovná doba a bezpečnosť na pracovisku

Zvyčajná pracovná doba sa pohybuje v rozmedzí 10-12 hodín. Počas sezóny sa však tento čas navyšuje na 16-18 hodín denne, pričom zamestnanci pracujú 7 dní v týždni. Tým sa zvyšuje ich únava a dochádza tak k väčšiemu množstvu úrazov na pracovisku. Avšak nielen nepozornosť a vyčerpanie sú príčinami nebezpečenstva v práci. Fabriky sú veľakrát nedostatočne kontrolované a možné poškodenia, či už samotných budov alebo strojov, sú často prehliadané a podceňované.

Príkladom je aj tragédia z roku 2013 v Dhake, kedy sa zrútila budova Rana Plaza. Sídlili v nej fabriky na výrobu odevov, ktoré pracovali pre známe značky ako napríklad C&A či Mango. Deň pred zrútením boli objavené poškodenia budovy, zamestnanci však boli nútení nastúpiť do práce aj nasledujúci deň. Odhaduje sa, že pri tomto nešťastí zomrelo približne 1 100 ľudí.

Diskriminácia žien

V textilnom a odevnom priemysle pracuje približne až 80 % žien. Častokrát sú vnímané ako lacná pracovná sila a sú “ľahšie ovládateľné” ako muži. Na pracoviskách sa bežne stretávajú so sexuálnymi narážkami, obťažovaním či násilím.

Detská práca

Ženy vo výrobe pracujú, ako sme už spomínali vyššie, niekedy aj 7 dní v týždni. Nemajú teda dostatočné množstvo času postarať sa o svoje deti, ktoré sa tak musia spoľahnúť sami na seba a zarobiť si na živobytie. Deti sú vhodnými pracovníkmi pre fabriky, pretože sú manipulovateľné, dajú sa lepšie kontrolovať a za svoju prácu dostávajú minimálnu mzdu, niekedy nedostanú zaplatené vôbec. Toto sa nedeje len v neznámych firmách, na povrch sa prevalilo niekoľko káuz, kedy známe značky ako H&M, Adidas, ZARA či Nike využívali detskú prácu.

Zdroj: Unsplash,Rio Lecatompessy.

Ekologický aspekt

Klimatická kríza je v dnešnej dobe, žiaľ, veľmi aktuálna. Existujú rôzne faktory, ktoré sa na nej podieľajú. Jedným z nich je aj odevný a textilný priemysel.

Spracovanie materiálov

Spracovanie surovín je veľmi energeticky náročné pre životné prostredie. Napríklad na výrobu jedného trička sa spotrebuje 2 700 litrov vody, čo by v porovnaní bolo dostatok pitnej vody pre človeka na 2,5 roka.

Plytvanie a znečistenie vody

Na vypestovanie jedného kilogramu bavlny sa minie viac ako 2 000 litrov vody. Okrem toho sa na jej rast používajú pesticídy, ktoré znečisťujú pôdu a vodu a tieto toxické látky tak škodia ľudskému zdraviu. Ďalší problém predstvavuje aj znečisťovanie vody chemikáliami, ktoré sú používané na výrobu lacného oblečenia. Pri praní sa do vody uvoľňujú mikroplasty, ktoré sa tak stávajú toxickou potravou pre vodné živočíšstvo.

Preprava oblečenia

Na to, aby sa oblečenie z Ázie dostalo k nám na Slovensko, musí sa prepraviť. Tomu samozrejme predchádza dôkladné balenie výrobkov, aby sa žiaden kus nepoškodil. Míňa sa veľa plastov, ktoré znečisťujú životné prostredie. Problém predstavuje aj nadmerná produkcia oblečenia, ktorého je prebytok, a tak sa koľkokrát v obchodných reťazcoch ani nikdy nepredá a skončí tak nevyužité na skládkach. Samotné oblečenie musí prejsť dlhú cestu, aby sa dostalo na predajné pulty na Slovensku. Najčastejšie je využívaná lodná doprava, ktorej pričinením znečistenia životného prostredia zomrie predčasne 400 000 ľudí ročne na rakovinu pľúc a kardiovaskulárnych ochorení.

Nárast emisií

Textilný priemysel je jeden z najviac znečisťujúcich odvetví na svete. Ročne vyprodukuje až 1,2 miliardy ton oxidu uhličitého, ktorý má vplyv na klimatickú krízu a na otepľovanie.

Textilný priemysel a dopad na život zvierat nielen z Ázie

Ročne zahynie niekoľko miliárd zvierat pre potreby odevného a textilného priemyslu.

Preprava zvierat pre textilný priemysel predstavuje ďalší etický problém. Zvieratá sú prevážané v katastrofálnych podmienkach – bez vody, tesne natlačené pri seba, bité a podobne. Takto musia precestovať aj niekoľko tisíc kilometrov.

Zdroj: Freepik.

Ekonomický aspekt

Dovoz lacného oblečenia z Východnej Ázie je veľkým konkurentom pre slovenský trh. Slovenské poctivé práce tak majú koľkokrát problém s dopytom po vlastných výrobkoch, ktoré nie sú dostatočne predávané, pretože väčšina ľudí si radšej kúpi lacnejšie oblečenie z Ázie.

Pracovné podmienky v textilnom priemysle na Slovensku

V súčasnosti na Slovensku v tomto odvetví pracuje okolo 10 000 ľudí, pričom, podľa Legéňa, ich počet výrazne klesol v rokoch 1989 – 2017. Zamestnanci sa však sťažujú na nízku mzdu, pričom priemerná hrubá mzda sa pohybuje okolo 680 eur, niekedy aj menej. Z údajov na stránke Platy.sk vyplýva, že pozícia krajčír sa v rebríčku priemerných platov umiestnila medzi poslednými priečkami. Napriek fyzicky náročnej práci tak dostávajú minimálnu mzdu. Čo sa týka samotnej výroby, väčšina podnikov má zastaralé technológie a nedostatočný kapitál na ich modernizáciu a pracovníci sú tak nútení pracovať najmä manuálne.

To najdôležitejšie z dovozu

Na záver treba podotknúť a apelovať na vplyv správania a prístupu každého z nás. Teraz, keď viete, čo všetko za jedným kúskom vášho šatníka môže byť, od ekologickej nezodpovednosti cez nízke platy až po detskú prácu, veríme, že váš budúci nákup bude o to rozvážnejší. Nakoniec, priplatiť si a podporiť domácich výrobcov totiž nemusí byť len o tom bezpráví v pozadí, možno zistíte, že kvalita tohto oblečenia je neporovnateľná a dlhodobá.