Šaty robia človeka. Bez nich si už nevieme predstaviť bežný život. Vyjdeme na ulicu a všade sa okolo nás týčia obchody s oblečením alebo reklamy propagujúce svoje textilné výrobky. Viete však, ako sa oblečenie vyvíjalo naprieč časom?
Zaujíma vás história látok, ich delenie, použitie a spôsoby výroby? Potom ste na správnej adrese! Teda aspoň čo sa týka histórie. V tomto článku vás oboznámime s minulosťou odevného a textilného priemyslu na Slovensku, ale aj súčasnou situáciou a nádejnou perspektívou do budúcnosti.
A pretože by sa o tejto téme dalo hovoriť celé hodiny a nám to nedalo a máme toho na srdci veľa, rozdelili sme túto tému celkom na štyri série. Nenechajte si ujsť ani jednu z nich.
Zdroj: Pexels, Anete Lusina.
Časť prvá – História slovenského odevného priemyslu a dopady koronaviru
Slovenský textilný priemysel v Uhorsku
Slovenský textilný priemysel si v časoch Uhorska prešiel mnohými fázami. Či to bolo postupné zavádzanie spriadacích strojov, zánik manufaktúr alebo výrazná stagnácia v podobe hospodárskej krízy v roku 1873.
Stredovek a novovek
V stredoveku sa rozvíjali špecializované remeslá, ktoré sa zaoberali textilnou výrobou. Boli to predovšetkým:
- n
- Tkáčstvo
Tkáčstvo sa zaoberalo remeselnou výrobou plátna – tkaniny z rastlinnej priadze. Najmä v novoveku sa tkanie plátna stalo základom rozvoja plátenníctva a na území Slovenska pôsobilo celkovo 50 tkáčskych cechov.
- n
- Súkenníctvo
Súkenníctvo sa zaoberalo remeselnou výrobou súkna – vlnenej splsťovanej tkaniny. Patrilo medzi jedno z najvýznamnejších remesiel v Uhorsku. Hlavnými oblasťami výroby boli Horné Ponitrie, Považie, Skalica, Pezinok.
- n
- Barchetárstvo
Barchetárstvo sa zaoberalo výrobou barchetu – látka utkaná z bavlny a ľanu. Kráľ Žigmund Luxemburský roku 1411 udelil Košiciam právo vyrábať barchet ako jedinému mestu v Uhorsku.
- n
- Rukavičkárstvo
Rukavičkárstvo sa zaoberalo výrobou rukavíc. Rukavica sa však začala formovať už v praveku, kedy si naši predkovia vyrábali obal na ruku zo surovej kože.
Zdroj: Pexels, Karolina Grabowska.
Čo stredovek a novovek priniesli
V začiatkoch 18. storočia vznikajú textilné manufaktúry. Najväčšiu z nich založil rímskonemecký cisár František Lotrinský a zaoberala sa výrobou bavlnených látok.
Koncom 18. storočia nastal rozmach, pretože textilnú manufaktúru začala nahradzovať strojárenská výroba. Zároveň to predstavovalo začiatok priemyselnej revolúcie. Súčasne sa tak zmenila demografická štruktúra krajiny – ľudia sa sťahovali za prácou z dedín do miest.
Tip: Udržateľnosť nebola práve trendom priemyselnej revolúcie a ľudí žijúcich v mestách. To sa našťastie pomaly mení a dnes je možné mať aj v meste udržateľnú domácnosť a používať udržateľné materiály nielen pri stavbe domu.
Industrializácia so sebou priniesla aj prvé spriadacie stroje. Pôvodný vznikol v Anglicku vytvorený Jamesom Hargreavesom a bol nazývaný “jenny”. Spriadacie stroje sa však dostali aj na územie Slovenska, kde ich Forgáčovci z Haliče zaviedli do svojej výroby.
Rozvoj továrenskej výroby textilu sa začal najmä po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867. Na území Slovenska vznikli Národné spojené a textilné závody v Opatovej pri Lučenci a v Bratislave.
Koncom 19. storočia získal najsilnejšie postavenie vo vlnárstve koncern Žilinskej súkennej továrne, ktorý si svoju výrobu rozšíril začiatkom 20. storočia o pobočky v Čadci a Rajci.
Zdroj: Pexels, Cottonbro studio.
20. storočie
Na Slovensku sa v textilnom priemysle zamestnávalo približne 10 tisíc pracovníkov. Najvýznamnejšie továrne zakladali predovšetkým zahraniční podnikatelia – rakúski, francúzski či anglickí.
Textilný priemysel po vzniku ČSR
Slovenský textilný priemysel po vzniku ČSR začal stagnovať. Príčiny boli rôznorodé – Slovensko stratilo časť trhov, ktorá sa vyskytovala na území bývalého Uhorska a tiež nedokázalo dostatočne konkurovať českému trhu. Najväčší zostup zaznamenal najmä vlnársky priemysel.
V čase 2. svetovej vojny však nastal obrat, kedy opätovne vzrástla textilná produkcia. Bolo to najmä tým, že podniky potrebovali zaobstarať bojujúcich vojakov na frontoch dostatočne teplým oblečením.
Textilný priemysel po roku 1945
Znárodnenie podnikov na Slovensku prispelo k rozvoju slovenského textilného trhu. Staré fabriky sa rekonštruovali, do výroby sa zavádzali nové technológie.
V roku 1971 vznikajú nové podniky – Závody medzinárodného dňa žien v Bratislave, Slovena v Žiline, Merina v Trenčíne a Tatraľan v Kežmarku.
V poslednom desaťročí 20. storočia nastala reštrukturalizácia odvetvia. Začalo sa dovážať lacné oblečenie z Východnej Ázie, ktoré pretrváva dodnes.
Súčasná situácia na Slovensku
Momentálny stav textilného a odevného priemyslu je rôznorodý. Na jednej strane sa do popredia snažia dostať poctivé slovenské značky, na strane druhej je tu prítomná veľká konkurencia lacného oblečenia dovážaného z krajín, ako je Čína, India či Bangladéš.
Koronavírus a jeho dopad na odevný priemysel
V čase pandémie si množstvo občanov muselo prejsť skúškou, ako sa napriek všetkému naďalej udržať na slovenskom trhu.
Množstvo podnikateľov sa snažilo zachrániť firmu v mimoriadnej situácii, čo sa odrazilo aj na odevnom a textilnom priemysle. Veľa z nich však bolo nútených nakoniec svoje podniky zatvoriť, lebo nemali v tomto období po svojich výrobkoch dostatočný dopyt.
Pokiaľ však nechcete, aby ďalšie slovenské firmy boli nútené svoje prevádzaky zavrieť, môžete im pomôcť aj vy sami. Na prvý pohľad sa vám možno bude zdať, že oblečenie zo slovenského trhu je drahšie, no opak môže byť pravdou.
Oproti lacnému a menej kvalitnému oblečeniu, ktoré častokrát bezhlavo nakupujeme vo veľkých obchodných reťazcoch, vám to z domáceho trhu vydrží pravdepodobne dlhšie, pretože je vyrábané z kvalitných materiálov, a teda má aj vyššiu odolnosť.
Preto si pred nákupom dôkladne premyslite, aké kusy oblečenia potrebujete, našetrite si na ne a investujte svoje financie do kvality slovenských výrobkov. Vyhnete sa tak hromadnému kupovaniu nekvalitného oblečenia, ktoré by ste museli po pár použitiach vyhodiť.
Zdroj: Pexels, Anna Shvets.
Záverom odevnej histórie
Odevný priemysel prešiel veľmi dlhým vývojom – od remeselnej výroby cez prvé manufaktúry až dnešné obrovské reťažko fast fashion. Dnešná doba nabáda k tomu nechať sa zlákať nízkou cenou oblečenia z veľkovýroby, ale naozaj sa to oplatí? Čo všetko stojí za novým tričkom alebo riflemi? To sa dozviete v našom ďalšom diele zo série o odevnom priemysle.
