V našich životoch sa striedajú rôzne obdobia. Občas nás navštívi aj taká chvíľka, kedy v sebe pociťujeme intenzívny tlak. Je to chvíľa…
nV našich životoch sa striedajú rôzne obdobia. Občas nás navštívi aj taká chvíľa, kedy v sebe pociťujeme intenzívny tlak.
nJe to chvíľa, kedy sa konfrontuje naša hlboká túžba s realitou, ktorú žijeme tu a teraz.
nJe to chvíľa, kedy v nás vzniká silný konflikt a naša nespokojnosť naberá na sile.
nJe to chvíľa, ktorá nás vyzýva urobiť voľbu.
nJe to chvíľa, kedy sa rozhodujeme, či dovolíme zmene vstúpiť do nášho života.
Naozaj znamená spokojnosť stagnáciu?
nKedysi mi pár ambicióznych ľudí povedalo, že len vďaka nespokojnosti dokáže človek rásť. A každý, kto sa chce neustále zlepšovať, si nemôže dovoliť stagnovať v pocite spokojnosti so sebou.
nJe to ale naozaj tak, že si nemôžeme dovoliť cítiť spokojnosť so samým sebou? Naozaj to znamená hrozbu pre náš ďalší posun?
nNespokojnosť a náš rast sú skutočne prepojené. No ich interakcia funguje na inom princípe, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Zdroj: Pixabay
Vnútorna spokojnosť je naša “základová doska”
nŽiť v súlade s našim potenciálom, v prvom rade, znamená, že potrebujeme byť sami pre seba oporou. Potrebujeme vyliečiť a posilniť náš vzťah samého so sebou. Potrebujeme dôjsť k vnútornému nastaveniu, v ktorom nespokojnosť so sebou už nebude mať žiadne miesto. Potrebujeme plne veriť tomu, že to, akí sme, je v absolútnom poriadku. Potrebujeme prepustiť všetky naše nároky a očakávania, akí by sme mali byť, aby sme boli hodnotnejšími. Každý z nás má svoju hodnotu, a to aj bez toho, aby sa ju snažil ešte akokoľvek potvrdzovať.
nV procese budovania si svojej seba – dôvery sa nám začne postupne odhaľovať tajomstvo, prečo sme takí, akí sme. Pretože všetko má vždy hlbší dôvod. Vojsť do hĺbky však znamená pestovať si svoju schopnosť vedomej pozornosti.
nTo, ako sa správame navonok, to, ako sa prejavujeme, je len špičkou nášho ľadovca. Pod špičkou je ukrytých mnoho osobných príbehov, zážitkov, zámerov, ktoré nás k tomu podvedome i nevedome vedú, resp. ktoré nás vyformovali do podoby človeka, akým sme dnes.
Úprimný záujem o seba
nNa to, aby sme pochopili, prečo je naša špička ľadovca taká, aká je, potrebujeme preniknúť k sebe hlbšie. Dvere do hĺbky nám otvorí jedine naša úprimná túžba a záujem naozaj sa spoznať a porozumieť si. Postupne sa v nás začne otvárať spletitý scenár nášho života. Do jednotlivých scén vstupujeme neutrálni a očistení od akéhokoľvek hodnotenia či posudzovania seba samého. Zrazu vidíme všetky tie vnútorné príbehy a drámy, ktoré sa v nás dejú a zistíme, že to, akí sme a to, ako sa prejavujeme a správame navonok, má oveľa hlbší zmysel.
nLáskavým, starostlivým prístupom a úprimným záujmom toto všetko v sebe spoznávame, liečime, a tým sa oslobodzujeme. Prepúšťame všetky bludy a nepravdivé presvedčenia o sebe, ktorými sme sa umenšovali, limitovali a škodili si. Náš pocit vnútornej spokojnosti tým neustále narastá, lebo sme seba-vedomejší.
Kedy je nespokojnosť užitočná?
nNespokojnosť potrebujeme na to, aby sme menili to, čo tvoríme. Tu je ten principiálny rozdiel. Nepociťujeme teda nespokojnosť samého so sebou, ale vnímame nespokojnosť s tým, čo vo svojom živote tvoríme, resp. spoluvytvárame. Toto triezve uvedomenie nás vedie k nášmu oslobodeniu a rastu.
nV praxi to znamená, že sa pozrieme na svoj život presne taký, aký je. Nevynecháme žiadnu oblasť. Neklameme sa pri tom, nič si neprifarbujeme, nič nepotláčame, no ani nič nedramatizujeme. Potrebujeme si pred sebou úprimne a otvorene priznať, že vo vzťahu k tomuto obrazu života či príbehu, v ktorom sme sa ocitli, nepociťujeme spokojnosť. V tejto fáze nezachádzame do žiadnych sebavýčitiek či sebaponižovania. Vedome a rozhodne ich zastavíme, pretože neslúžia ničomu konštruktívnemu.
Zdroj: Pixabay
Energia, ktorá nás oživuje a poháňa vpred
nV momente, keď si dovolíme precítiť nespokojnosť s našim aktuálnym obrazom života, tak celkom určite pocítime silný tlak. Bude nás to zvierať, frustrovať a možno, po nejakom čase, z nás vytryskne aj hnev. A hnev je presne to, čo potrebujeme.
nPráve hnev, ktorý stojí za našou nespokojnosťou, je našou hybnou silou. Keď túto silu nepotlačíme, nezľakneme sa jej, ale, naopak, spojíme sa s ňou, tak nás posunie vpred. Je to náš hnací motor.
Predstava situácie, ktorú chcem
nIba s obrazom reality a pocitom nespokojnosti si však nevystačíme. Ešte nám chýba podstatná časť – jasná predstava („súradnice“), kam sa chceme v živote posunúť. Potrebujeme sa spojiť s našou hlbokou vnútornou túžbou, ktorá v sebe skrýva konkrétny obraz situácie, života, príbehu, ktorý chceme zažívať. Pýtajme sa seba: Ako vyzerá obraz môjho života, v ktorom viem, že sa budem cítiť spokojne a radostne?
nKaždý v sebe tento obraz má. Každý vie, aké pocity túži v živote cítiť, aké vzťahy chce tvoriť, akú kvalitu života si chce dopriať. Čím detailnejšie si tento obraz dokážeme predstaviť, priblížiť, tým skutočnejším sa pre nás môže stať. Ak si ho dokážeme predstaviť, tak istým spôsobom, už vlastne existuje. Len ešte nie je zhmotnený. Je len v našej predstave. Zatiaľ.
Živá predstava
nTechnika, ktorú práve spolu používame, je vám isto známa. Všetci ju poznáme z detstva. Možno ani netušíme, koľko toho sme už, vďaka našej schopnosti živo si predstavovať svoju budúcnosť, vytvorili.
nVstúpte ešte raz do obrazu, do situácie, či do spôsobu života, po ktorom túžite. Teraz to prežívajte celým svojim telom, využite všetky svoje zmysly. Vnímajte, čo všetko je v tom vašom obraze. Čo robíte? S kým ste? Ako sa cítite? Kde sa nachádzate? Ak tam sú iní ľudia, ako sa k vám správajú? Ako sa správate vy k nim? Akým človekom ste v tom obraze? Ako pristupujete k životu a k všetkému, čo sa vám deje?
nNechajte celý tento obraz na seba pôsobiť. Aké je teraz vaše vnútorné nastavenie? Aké dojmy a vnemy sú vo vás najsilnejšie?
nKeď predstava doznie, vy v tomto nastavení zotrvajte. Vďaka tomu sa vo vás môže udiať premena. Vy sami ste jej to umožnili – nebránili ste jej udiať sa. Na určitej úrovni ste práve prijali, že takáto možnosť je reálna, a teda ju môžete zažiť. A môžete ju aj od dnešného dňa spoluvytvárať.
Zdroj: Pixabay
Nie je to o horlivej snahe
nSpoluvytváranie nových situácií neznamená žiadnu prehnanú akciu. Neznamená to, že na to, čo chceme, musíme dňom i nocou myslieť a držať to v hlave. Nie je to o žiadnej kŕčovitej snahe.
nNaopak, uvoľňujeme sa od akýchkoľvek očakávaní od života či nášho okolia. Jediné, na čo sa sústredíme, sú pocity, ktoré k nám prirodzene prichádzajú. (Cez pocity sme totiž neustále informovaní.)
nMôžeme sa vzdať všetkých nefunkčných presvedčení, ktoré nás doteraz nútili držať kontrolu nad všetkým, čo sa nám deje. Takáto kontrola je unavujúca a spôsobuje, že sa oddeľujeme nie len od života, ale aj od iných. Už nie je nutné bojovať. Nie je nutné nikomu nič dokazovať. Je úplne v poriadku robiť to, čo každý z nás považuje za podstatné robiť.
Vzdať sa nedočkavosti
nV novom nastavení sa tiež postupne učíme rešpektovať plynutie času. Nie je v našich silách a možnostiach hneď vedieť, čo sa stane, kedy sa to stane a ako sa to stane. Nečakáme, že realita, ktorú sme si vytvárali doteraz, sa zmení z jedného dňa na druhý. Dovolíme životu prekvapovať nás každý jeden deň.
nTakýmto spôsobom dovoľujeme zmene, aby vstúpila do nášho života. Dávame tým súhlas všetkému a všetkým, ktorí sa k nám dostanú bližšie, aby nám prispeli k tomu, že zmena sa udeje presne tak, ako sa udiať má. Vďaka tomu už nesúdime hneď všetko, čo sa nám deje. Nenechávame sa zmiasť či odradiť, ak sa nám udeje niečo „zlé“ či „nesprávne“.
nPočkáme si na náš nadhľad, aby sme triezvo vyhodnotili, akým príspevkom to bolo na našej ceste posunutia sa k tomu, čo si úprimne pre seba želáme. Naučíme sa nechávať všetko prirodzene dosadnúť. Naučíme sa počúvať, k čomu nás to vedie. Naučíme sa vnímať, akému novému a slobodnejšiemu postoju nás to učí.
nA tým sa v našich životoch dejú zázraky.
V spolupráci s Janou Balážovou.
