Vitajte v našej novej rubrike o tradičných remeslách, kde si postupne predstavíme remeslá, ktoré v minulosti zohrávali dôležitú úlohu, ale postupne upadli do zabudnutia. Povieme si niečo aj o právnych a byrokratických pavučinách dnešného sveta a dozviete sa, aký je rozdiel v súčasnej a dobovej výrobe a tiež to, či je možné uživiť sa takýmto historickým remeslom aj dnes. Ako prvý zo série vám prinášame rozhovor s majstrom sviečkarského remesla – Filipom Višňovským zo Žiliny.
Vieme o Vás, že ste členom skupiny historického šermu „Cech Terra de Selinan“. Môžete nám skupinu priblížiť a prezradiť kvôli čomu ste sa do Cechu pridali?
Už ako dieťa na ZŠ ma fascinovala história – prioritne antika, či Veľká Morava. Páčila sa mi lukostreľba a rád som hral stolové RPG hry ako DrD, alebo PC hry ako Gothic, The Elder Scrolls atď.
Čo sa týka skupiny, do tej som sa dostal podvodom (smiech). V roku 2012 Cech Terra de Selinan participoval na projekte Žilinský kraj Templárov, na tú dobu prelomový projekt, ktorého cieľom bolo priblížiť návštevníkom nielen spôsob boja, ale aj ukážky z každodenného života templárov na vybraných hradoch. V tej dobe potrebovali v skupine 20 rytierov a mňa oslovil jeden z mojich najstarších priateľov Lukáš, či sa nepridám. Odmietol som s tým, že ostávam len ako posledná možnosť, ak nikoho iného nenájdu. O 3 dni neskôr mi Lukáš volal, že naozaj nikoho nezohnal, tak som súhlasil a akosi sa to rozbehlo. Asi po štyroch rokoch som sa dozvedel, že spomínaný Lukáš ani nikoho iného nehľadal, proste sa spoľahol na moje dobré srdce (smiech).
Na prelome rokov 2017 a 2018 som sa stal vedúcim skupiny Cech Terra de Selinan, kde sa venujeme stvárňovaniu dobového života (prioritne nemeckého obyvateľstva horného Uhorska v 15. storočí), replikovaniu stredovekých remesiel, lukostreľbe, rekonštrukciám bitiek a tiež športovému šermu (HEMA). Sme hlavným organizátorom Stredovekého dňa v Žiline, organizujeme vlastný turnaj v HEMA šerme Žilinský kumšt a tiež lukostrelecký turnaj Lietavský šíp. V minulosti sme organizovali aj vlastný historický festival Budatínske hradovánky. Tiež sa aktívne zúčastňujeme na kultúrnom dianí v Žiline.
Ako dlho sa zaujímate o sviečkarské remeslo v stredoveku?
Remeslo ma začalo zaujímať keď som ho po prvýkrát videl u kolegu a môjho majstra, Jakuba Havlíčka. Sám som začal experimenty v roku 2018 a remeslo bolo na prvej akcii v júni 2019.
Zdroj: Súkromný archív Filipa Višňovského.
Priblížite nám, aké postavenie mal sviečkar v stredovekej spoločnosti?
V stredovekej spoločnosti mal sviečkar celkom významné postavenie. Toto remeslo mohli vykonávať iba majetní remeselníci, pretože vosk, ako hlavná surovina, bol veľmi drahý. Ako prvý mali k vosku prístup mnísi a kláštory, kde chovali včely (napr. rád Benediktínov, ktorí sú známi aj ako „remeselní mnísi“). Tí ako prví vyrábali sviečky pre potreby kostola, či už na svietenie (čo bola priorita) alebo k liturgickým úkonom. V sviečkarskom remesle sa tiež vyžadovala licencia.
Podobne ako pri iných remeslách, aj sviečkari boli združení v cechoch alebo guildách, ktoré zastupovali ich záujmy a mali určitú moc a vplyv v oblasti svojho remesla. Remeselníci na oplátku platili cechom členské poplatky.
Existuje dokonca dochovaný príklad sporu medzi výrobcami sviečok z včelieho vosku a loja, ktorý bol lacnejšou alternatívou. Voskoví sviečkari, ktorí sa pohybovali vo vyšších spoločenských kruhoch, si dokázali vybojovať zákaz používania lojových sviec, ktoré by mohli narušiť ich podnikanie. Toto svedčí o ich vplyve a ochrane svojho remesla.
Bola sviečka v stredoveku dostupným tovarom, alebo si ju mohli dovoliť kúpiť len vyššie vrstvy?
Dnešný svet je plný svetiel, elektroniky, mobilov a málokto z nás si ešte vie predstaviť, že príde domov a večer bude tma presne tak, ako vonku. Práve takto to však bolo, pretože bežný človek od praveku až po vrcholový stredovek svietil iba v nutných prípadoch. Sviečky boli určené pre cirkevné účely a mohli si ich dovoliť naozaj iba tí bohatší.
Ak už musel bežný človek po zotmení svietiť, tak použil nejakú keramickú misku s výlevkou alebo kahan, do ktorého nalial alebo natlačil tuk, masť, alebo olej a vložil hrubý špagát. Týmto spôsobom získal svetlo za pomerne nízku cenu, nakoľko masť bola na tú dobu omnoho lacnejšia ako vosk (tak je tomu aj dnes). Špagát, ktorý sa používa do kahanu je však hrubší a zo začiatku mierne dymí.
Zdroj: Súkromný archív Filipa Višňovského.
Aké sú hlavné rozdiely medzi výrobou sviečok dnes a v stredoveku? Sú rozdiely v použitých materiáloch?
Vyrábam sviečky z včelieho vosku tou najstaršou dochovanou technológiou výroby. Používam autentické materiály, ktoré by sa skutočne nachádzali aj v období stredoveku. To znamená, že sviečky odo mňa sú bez parafínov a iných škodlivín a sú vyrobené len z čisto prírodných materiálov.
Kľúčovým prvkom mojich sviečok je výber knôtu. Na rozdiel od moderných sviečok, ktoré často využívajú bavlnu a sú vyrobené z parafínu, palmového vosku alebo sójového vosku s pridanými farbivami a vôňami, moje sviečky majú knôt z ľanu alebo konope. Tieto materiály majú trochu horšiu schopnosť uhoľnatieť, čo vedie k väčšiemu plameňu, vyššej svietivosti, ale aj kratšej životnosti sviečky.
Dnešné voskové sviečky sa robia aj spôsobom obyčajného rolovania plastov z včelieho vosku. Je to výroba z polotovarov a nevýhodou takejto sviečky je jej krátka svietivosť.
Aký je rozdiel v kvalite moderných a stredovekých sviečok? Je rozdiel aj v dĺžke horenia?
To záleží od toho, s akou modernou ich chceme porovnávať. Ak sa nájde správna kombinácia hrúbky knôtu a samotnej sviečky, každá bude slúžiť svojmu účelu. Ak Vám ostáva veľa vosku, keď knôt dohorí, je to znak toho, že pomer pri výrobe sviečky nebol správny.
Dnešné sviečky sú už odlievané a tak je hustota vosku dobrá. Výhodou moderných sviečok sú na husto pletené bavlnené knôty, ktoré majú vynikajúce vlastnosti v rámci nasiakavosti. Bavlna však nebola v nami rekonštruovanom období a lokalite tak dostupná a bežná. Ďalšou výhodou je práve správne horenie a zuhoľnatie knôtu, ktorý sa pod plameňom sviečky správne stráca – vyhára, a preto dokáže sviečka horieť konzistentne rovnakým plameňom.
Ľan a konope sú veľmi podobné materiály. Ich nasiakavosť je približne rovnaká (u konope lepšia), ale princíp horenia týchto materiálov nie je pre životnosť sviečky tak ideálny. Zuhoľnatenie knôtu sa deje neskôr, a preto je väčší a zákonite má väčšiu svietivosť, ale rýchlejšie spáli sviečku. Pri týchto knôtoch dochádza k miernemu dymeniu na rozdiel od bavlny, kde je dymenie minimálne.
Spôsob výroby namáčaním, ktoré robíme podľa stredovekej techniky, nie je až tak kvalitné. Sviečkar musí mať dobré podmienky a musí vedieť čo robí, aby dosiahol podobnú hustotu. Návštevníci podujatí sa často pýtajú na porovnanie našich stredovekých sviečok s modernými sviečkami zo včelieho vosku, ktoré kupujú na jarmokoch a vianočných trhoch. Oproti týmto sviečkam tie namáčané vydržia svietiť oveľa dlhšie.
Existuje jedno tajomstvo, ako predlžiť život každej sviečky: dajte sviečku pred použitím do chladničky. Podchladená sviečka vydrží totižto dlhšie.
Zdroj: Súkromný archív Filipa Višňovského.
Líšia sa od seba stredoveké a moderné sviečky vo vôni?
Moderne sviečky z parafínu nevoňajú. Sú samozrejme kokosové sviečky, sójové a iné, ktoré majú vôňu, ale najčastejšie sú do nich vône pridávané. Vosk je čistý produkt včiel a sám o sebe ma žlto-oranžovú farbu a krásne vonia. Naše sviečky z včelieho vosku nie sú parfumované, no prirodzene voňajú po mede a typickej vôni včelieho vosku. Je to jeden z účelov pre ktoré sa v minulosti hojne využívali pri liturgiách.
Ako získavate suroviny potrebné na výrobu sviečok? Sú niektoré z nich ťažko dostupné?
V prípade konopného alebo ľanového knôtu je ich získavanie problematické. Najlepším zdrojom pre mňa je starkina povala, takže ak by niekto mal tento materiál k dispozícii, veľmi rád ho zakúpim. Čo sa týka vosku, ten získavam od známeho včelára zo Záhoria a jeho nákup nie je pre mňa problémom.
Aké materiály a nástroje používate vo svojej dielni?
Tak určite je to už viackrát spomínaný včely vosk, ľanový knôt, kotlík a ohniskom, nôž, doska na krájanie a šúľanie, nožničky a šidlo. Štandardnou výbavou pri predaji je stánok, stôl, stojan na chladenie sviečok, ukážky výrobkov a keramické drevené svietniky.
Zdroj: Súkromný archív Filipa Višňovského.
Aký bol proces výroby sviečok v stredoveku? Ak to nie je výrobné tajomstvo, môžete nám postup opísať?
Určite sa s postupom môžem podeliť. Na výrobu sviečok používam ľanový špagát, na ktorom vytvorím očko, aby sa vznikajúca sviečka mohla zavesiť na chladiace koliesko. Špagát sa následne ponorí do kotla s roztaveným voskom, alebo sa ním obleje a zavesí sa na koliesko. Počkám, kým vosk stmavne a schladne, a potom znova namáčam.
Po asi 5. namočeniach sa sviečka pošúľa medzi doskami aby sa zahladili nerovnosti. Celkovo je potrebné knôt namočiť približne 20 až 25 – krát (podľa teploty okolia) a 3 až 4 – krát pošúľať, kým vznikne hotová sviečka s cca 1,5 – 2,5 cm priemerom ( v závislosti od hrúbky knôtu). Na konci sviečky vznikne kvapeľ bez knôtu, ktorý odrežem a zároveň spravím pomocou šidla dierku na spodku sviečky, aby sa dala napichnúť na svietnik. Nakoniec odrežem aj očko na knôte.
Ako dlho trvá výroba jednej sviečky pomocou tejto techniky?
Priznám sa, že som nerobil nikdy jednu sviečku samostatne. V dobrých podmienkach by sa pravdepodobne dala spraviť za 25 až 30 minút, pretože musí tuhnúť. Zväčša robím 30 až 50 kusov v jednej sérii, čo môže trvať 2 až 2,5 hodinky.
Teplota okolia je pri výrobe sviečok najdôležitejším faktorom. V zime vosk tuhne prirýchlo a zle sa upravuje, v lete naopak dlho tuhne a na priamom slnku sa môže až topiť. Ideálna teplota je približne 10 až 15 stupňov.
Aké sú najväčšie výzvy, s ktorými sa stretávate pri výrobe Vašich sviečok?
Priamo pri výrobe sviečok sa stretávam s rôznymi výzvami, ktoré si vyžadujú pozornosť a odbornosť. Jednou z týchto výziev je udržať správnu teplotu vosku, ktorá sa pohybuje medzi 75 až 85 stupňami Celzia. Toto je veľmi dôležité, pretože správna teplota zaisťuje optimálnu konzistenciu a kvalitu sviečok.
Pri prezentácií remesla je takou malou výzvou trpezlivosť menších detí, ktoré si skúšajú vyrobiť vlastnú sviečku. S mojou pomocníčkou a zároveň priateľkou Hankou sa preto snažíme vytvoriť príjemné a pohodlné prostredie, aby sme im umožnili skúšať a objavovať sviečkárske umenie.
Zdroj: Súkromný archív Filipa Višňovského.
Aký najčastejší dizajn a tvar používate pri výrobe sviečok?
Najčastejšie používam rovné tvary. Tento jednoduchý tvar je efektívny a najvhodnejší pri použití tradičnej metódy výroby. Občas sa však rozhodnem vytvoriť aj rôzne rotované tvary, ktoré sú však len moderným dizajnovým výtvorom. Bez ohľadu na tvar sú však samozrejme rovnako určené na svietenie.
Aké sú najneobvyklejšie či najzaujímavejšie sviečky, ktoré ste kedy vyrobili pomocou tejto metódy?
Najzaujímavejšie pre mňa sú asi sviečky rotované do špirály.
Zdroj: Súkromný archív Filipa Višňovského, fotograf: Alexandra Gloserová.
Sviečky sú často spojené s rôznymi symbolmi a významami. Viažu sa ku stredovekým sviečkam nejaké zaujímavosti?
Sviečky určite majú vo svetskom aj duchovnom svete svoje zastúpenie a význam. Ja sa spiritualite nevenujem, no pravé včelie sviečky v kostoloch vyvolávali svojou vôňou pátosnu atmosféru. Vo svetskom svete boli symbolom bohatstva. Bežné vrstvy si nemohli dovoliť páliť takéto sviečky. Pre predstavu uvediem, že kilo sviečok malo väčšiu hodnotu ako denná mzda bežného remeselníka. Ak by sa našla takéto sviečka v rukách bežných ľudí (sedliak, roľník, mešťan, remeselník), tak bol skôr predpoklad, že sviečku ukradol. Sú dochované záznamy zo súdov naprieč celou Európou, kde boli súdení sedliaci a zlodeji, ktorí kradli vosk z kostolov.
Ako často vyrábate sviečky stredovekou technikou? Je to vaše povolanie alebo len koníček?
Keďže prioritne robíme rekonštrukciu stredovekých remesiel, je to len hobby, ktoré nemalo ambíciu prerásť do povolania.
Zdroj: Súkromný archív Filipa Višňovského, fotograf: Lukáš Kozlík.
Vyrábate aj iné produkty okrem sviečok?
V rámci odlievania by sa dalo, ale nevenujem sa tomu. Som 100% stredoveký sviečkar.
Máte nejaké plány do budúcnosti? Napríklad čo sa týka rozšírenia sortimentu?
Samozrejme, teraz pracujem na nádobách, aby som mohol sviečky vyrábať vo vodnom kúpeli, a hľadám remeselníka na spoluprácu a výrobu malej piecky, ktorá by mi udržala čo najstabilnejšie teploty. Všetko samozrejme tak, aby to zodpovedalo historickej korektnosti.
Na akých podujatiach Vás môžu naši čitatelia stretnúť a zakúpiť si výrobky?
Takmer na všetkých, kde je naša skupina Cech Terra de Selinan. Keďže sme Žilinčania, tak najbližšie nám je podujatie Stredoveký deň v Žiline, ktorý sa koná 28. 7. 2023. Prípadne na akciách ako sú Ilešháziovské panské hody, Stredovek pod Hradbami v Trnave, Rotenstein a iné.
Zdroj: Súkromný archív Filipa Višňovského.
Na záver máme pre Vás otázku orientovanú na právne a byrokratické pavučiny dnešného sveta. Viete nám priblížiť, akým spôsobom sa podniká s týmto remeslom v súčasnosti? Sú potrebné nejaké oprávnenia? Je veľká konkurencia? Aký je podľa Vás záujem ľudí o takéto výrobky? Čo všetko potrebujete na to, aby ste mohli so stánkom predávať na podujatiach?
Dnes je viacero možností ako remeslo poňať. Ak by som rozbiehal biznis, začal by som ako remeselník s voľnou živnosťou. To znamená, že by som nepotreboval nič okrem bežných oprávnení, ktoré potrebuje aj iná samostatne zárobkovo činne osoba. Ak sa niekto takouto formou neživí a má to ako prezentáciu remesla s predajom do 500,- € ročne (pokiaľ sa podmienky neupravovali), nepotrebuje riešiť žiadnu byrokratickú záťaž a ani registračnú pokladňu.
My to máme vymyslené tak, že nás zastrešuje občianske združenie Cech Terra de Selinan, veľmi podobne, ako to cechy robili aj v minulosti. Nie sme síce založení za účelom zisku, ale naše stanovy nám umožňujú vyrábať, prezentovať aj predávať. Na drobný predaj v stánku nepotrebujeme ani registračnú pokladňu. Faktúry vystavujeme ako o.z. a všetko je teda legislatíve v poriadku.
